Žijeme jen v závislosti na tomto sváru, v pásmu, kde se střetávají bílá s černou. Co je mi však po bíle nebo černé? Ty jsou s království smrti. (1)

Text k obr. 1: Donedávna ju v hubárskych atlasoch odporúčali ako jedlú a chutnú hubu, vhodnú najmä na vyprážanie. V posledných rokoch je jej možná jedovatosť predmetom sporov aj medzi profesionálnymi mykológmi. Jej zástancovia tvrdia, že môže spôsobovať problémy (predovšetkým žalúdočné) len ľuďom so špecifickou alergiou na túto hubu, prípadne po požití alkoholu. Iná skupina mykológov považuje poddruhy tejto huby za jedovaté, jeden z nich dokonca smrteľne. Boli pomenované dva poddruhy, rastúce najmä v záhradách a parkoch. Preto sa neodporúča zbierať bedľu červenejúcu na týchto miestach. (2)

Súbor vznikal v období piatich rokov, v Čechách, Nemecku a na Slovensku. Ako nekonečný pás poprepletaných realít fotených papierovou dierkovou komorou. Konkrétne postavy striedajúce sa s nejasnými svetelnými zableskami. Ohňostroje, často dotvorené ďalej, v počítači. Nedokonalé a deformované obrazy, napravené do ďalšej moznej fázy. Lúče skutočného svetla a či umelého skrz popadané konáre. Farebné fotografie zredukované na odtiene medzi bielou a čiernou, s výnimkou jednej.

(1) ARAGON, Louis. Pařížský venkovan: Anicet neboli panoráma. Praha: Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, 1964.

(2)Bedľa červenejúca. In: Wikipedia: the free encyclopedia [online]. San Francisco (CA): Wikimedia Foundation, 2001- [cit. 2016-10-17].
Dostupné z: https://sk.wikipedia.org/wiki/Bed%C4%BEa_%C4%8Dervenej%C3%BAca